24. apríla 2022 sa v Seminárnom kostole sv. Antona Paduánskeho konalo oceňovanie pedagogických zamestnancov katolíckych škôl za dlhoročnú prácu a významný podiel na rozvoji katolíckeho školstva na Slovensku. Medzi ocenenými bola aj naša pani zástupkyňa riaditeľa školy PaedDr. Alena Šatníková. Z rúk Mons. Bernarda Bobera, košického arcibiskupa – metropolitu a predsedu Komisie biskupov Slovenska pre katechizáciu a školstvo, si prebrala pamätnú medailu sv. Ondreja. Táto jej bola udelená za dlhoročnú aktívnu a obetavú prácu vo funkcii zástupkyne riaditeľa školy a učiteľky. Svojím životom a pedagogickým pôsobením sa významne podieľa na rozvoji katolíckeho školstva v Košickej arcidiecéze.
V krátkom rozhovore sme jej položili pár otázok:
Ako dlho pôsobíte v školstve?
V školstve pôsobím takmer 30 rokov.
Prečo ste sa rozhodli pre učiteľské povolanie?
Mám rada deti a veľmi rada s nimi trávim čas.
Aký bol začiatok pedagogickej praxe?
Na začiatok svojej pedagogickej praxe mám iba tie najkrajšie spomienky. Na jednej strane to boli starší kolegovia, ktorí nad nami držali ochranné krídla. Vedeli nás povzbudiť, poradiť nám. Ak sme si nevedeli rady, zdieľali s nami svoje múdrosti, skúsenosti. A boli to aj úžasní žiaci, ktorí nás obohacovali svojou prítomnosťou, úprimnosťou, bezprostrednosťou. Myslím, že sme boli takou dobrou „školskou“ rodinou.
Čo Vás motivuje pri práci pedagóga?
Ak sa deťom darí, rady chodia do školy, tešia sa z toho, čo vedia a hlavne, ak nechcú „prestať“ v učení....
Na Cirkevnej spojenej škole učíte od roku...
Neuveriteľné, ale už od roku 1992.
Ako hodnotíte pôsobenie tejto školy?
Naša škola je tu už takmer 30 rokov. Veľmi sa mi páči myšlienka, že je nielen miestom na odovzdávanie vedomostí, ale aj oblasťou a priestorom, kde sa človek učí byť človekom v každodenných situáciách v súlade s vierou v Boha. Od začiatku sa snaží vytvárať fungujúce spoločenstvo žiakov, učiteľov, rodičov, v ktorom sú dôvera a porozumenie súčasťou každodenného života. Verím, že táto škola zohrávala, zohráva a bude zohrávať svoje miesto v životoch týchto ľudí.
Aké funkcie ste zastávali počas Vašej praxe?
Od začiatku som bola hlavne učiteľkou na prvom stupni a súčasne aj triednou učiteľkou. To mi robilo veľkú radosť. Byť s deťmi nielen na vyučovacích hodinách, ale byť aj ich „druhou mamou“, priateľkou. Neskôr som sa stala zástupkyňou riaditeľky školy. Táto funkcia je oveľa zodpovednejšia, pretože ide o náročnú prácu. Práve tu si uvedomujem, že bez Božieho požehnávania každej chvíle strávenej na pôde tejto školy by bola akákoľvek moja snaha márna.
Pedagóg pri svojej práci zažije mnoho ťažkých, no i úsmevných chvíľ. Pamätáte si nejaké?
Takýchto chvíľ bolo počas mojej práce veľa, potvrdia to určite aj moji kolegovia. Veľmi ma potešilo hlavne to, ak ma žiaci „omylom“ nazvali mamou. Vtedy som si uvedomila, že to asi takto cítia. Som tu pre nich a to je veľká pocta. Mama je predsa všetko. Úsmevné chvíle väčšinou súvisia s tým, že ja a aj moji žiaci sme vlastne „obyčajní“, nedokonalí ľudia.
Čo znamená pre Vás takéto ocenenie, aké boli vaše pocity?
Každé ocenenie človeka poteší, a takého je pre mňa zvlášť veľkou poctou a záväzkom zotrvať na tejto ceste. Zároveň si uvedomujem, že ocenenie nepatrí iba mne, ale každému, kto so mnou kráčal a kráča po tejto, nie vždy pohodlnej ceste. A poznanie, že naša práca, aj napriek mnohým problémom a zlyhaniam, nie je márna, je príjemným povzbudením.
Ako sa snažíte motivovať Vašich žiakov?
Vzbudiť záujem žiakov o učenie, o aktivitu na vyučovaní sa snažím voľbou zaujímavých úloh, ktoré sú blízke deťom, rozumejú im. Žiaci radi objavujú nové veci. Potrebujeme im v tom pomôcť, oceniť ich snahu, záujem – nie iba výsledok. Samozrejme, aj ten je dôležitý, pretože posúva žiaka dopredu. Súčasní žiaci sa zaujímajú o svet okolo seba, majú veľa podnetov, ktoré by mal učiteľ oceniť, povzbudiť ich a „posunúť“ tým správnym smerom.
Čomu sa venujete vo voľnom čase a čo Vás vie najviac potešiť?
Veľmi ma teší byť so svojou rodinou, cestovať, objavovať nové veci a miesta. Na „vyčistenie“ hlavy mi pomáha práca v záhrade. Voľný čas si užívam vtedy, keď som v pohybe
Našej pani zástupkyni k oceneniu srdečne blahoželá vedenie školy, kolegovia i žiaci školy.